 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Názov projektu: The treatment of the sculpture
Médium: akčné umenie performens
Spolupracovníci: Miro Slav Švický , režisér Róbert Švéda aj tým jeho spolupracovníkov
(zvukár, strižná, svetlo, kameramani), bubeník Bohdan Dobroslav Ulašin, Média 3.
Účastníci: 50 tanečníkov amatérov (tanečné štúdia: Folklórny súbor Devin, Allegro dance company).
Kľúčový bod projektu: Orientácia na problematiku, ktorá súvisí s telom, pohybom a filmom.
Dátum realizácie: 25. 05. 2003, galéria Priestor
Projekt:
1. Realizácia výtvarno-tanečného performensu
2. Realizácia výtvarného filmu
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Projekt založený na vytváraní labyrintu z ľudí, ktorý sa rovnako pohybovali (tancovali). Striedali viac dynamické pohyby s menej dynamickými. Tanečníci z jedného radu labyrintu boli vzdialení jeden meter od tanečníkov z druhého radu labyrintu. Svoj tanec pohyb realizovali v mieste. V projekte účinkovalo 50 tanečníkov. Choreografiu tanca čerpám z tanečných motívov tradičných ľudových tancov. Podstata projektu je v tanečnom zachytení citových a psychických smerovaní... Predmet je človek ako indivíduum, ako člen spoločnosti, v určitom prostredí so svojimi problémami, konfliktmi, pocitmi a ideami. Pohyb človeku pomáha, aby odkryl dôležité strany života a zušľachťuje ho. V tom ako sa človek pohybuje, gestikuluje, alebo ohybom reaguje na konanie iných, sa odkrývajú nuansy jeho charakteru, odkrývajú sa jeho city, jeho osobnosť. Tanec, pre našich predkov taký dôležitý, sa dnes stáva len zábavou ľudí, väčšinou ani nechápu jeho dôležitosť. Tanec nie je len určitý duchovno umelecký smer. V podstate je aj spôsobom života.
Projekt je plánovaný bez hudby, bez reálneho zvuku, okrem toho, ktorý vyvolávali vytvárali tanečníci sami pohybovaním sa (klepkaním, dupkaním nohami, atd.).
Mojím zámerom je, aby som divákom umožnila, aby pocítili energiu plynúcu a nasmerovanú do určitého priestoru, do určitých smerov. Diváci sa do deja môžu zapojiť a absorbovať liečivú energiu ktorá sa pri tanci uvoľňuje. Cieľ projektu je hra s neviditeľnou energiou, ktorá opúšťa telo každého jedinca a spolu s energiou iného, vyvoláva harmóniu. Moja idea je orientovaná na problematiku, ktorá súvisí s telom a pohybom, ale cez výtvarný spôsob myslenia: ak to porovnám s klasickými baletnými predstaveniami v divadle, ja týmto projektom ponúkam možnosť vnútorného prežívania a cítenia tanca, čo znamená nie len vizuálne, ale aj zmyslami a tiež možnosť pridávania sa k tanečníkom. Lebo z prírodného hľadiska je každý pohyb tancom, a tanec je spôsobom života. Tanec je aj duchovnou životnou potrebou. Takže okrem výtvarnej strany projektu, zaoberám sa aj choreografiou (spolupracovala som s Miro Slavom Švickým, ktorý je spoluzakladateľom tanečného strediska Díva pre pôvodné prírodné duchovno, Bohdanom Dobroslavom Ulašinom, ale aj s inými tanečnými súbormi), - riešením priestoru a pohybu.
Projekt (performens) bol natáčaný, a neskôr prezentovaný ako samostatný video dokument: film.
Súhrn: Zúčastnenie sa divákov, pohyb v priestore, vyjadrovanie disharmónie a harmónie pomocou pohybu. Prežívanie určitého duchovného naplnenia telo pohyb tanec. Tanec spojený s duchovnom. Tento projekt definujem ako minimalizmus tanca vo výtvarnom umení, ktorý vyjadruje stav otvárania sa, svojho vnútra duše. Performens sa udial v klasickom galerijnom priestore. Nemala to byť choreografia tanca. Podstata idei: ukázať neviditeľnú hladinu. Bola som zároveň aj choreografom, ale v tom všetkom bolo aj náhodné, nekontrolované prežívanie konkrétnej chvíľe. Chcem ľuďom poukázať na fyzické potešenie, ktoré z tanca vychádza + duchovný zážitok.
Projekt dostáva dodatočnú dimenziu natáčaním performens a pretváraním výtvarnej akcie na dokumentárny film. Réžiu a spracovanie natočeného materiálu realizoval Róbert Švéda s tímom spolupracovníkov. Film ako konečný produkt výtvarnej akcie bol prezentovaný odborníkom (kritikom, teoretikom + diplomová práca). Bol prezentovaný aj v REX kultúrnom centre v Belehrade v Srbsku.
|
|
|
|
|
|
|
|
Výstavy obsahujúce toto dielo
|
|
|
|
|
|
|
|
