 |
|
|
|
|
Prezentovala som seba (ja autor) a piatich ľudí, ktorí boli výzorom (image imidžom) premenení na mňa: mali čierne parochne, boli oblečení do čierneho, alebo do môjho vlastného šatstva, namaľovaní - vyzerali tak ako ja. Sedeli sme v určitej časti miestnosti a boli reflektormi nasvietení (zdôraznení), aby sa rozlíšila prezentácia výtvarných objektov. V tomto prípade mňa a týchto piatich ľudí od divákov. Boli tam muži aj ženy, na pohlaví nezáležalo. (Všimla som si, že ľudí rada kritizujem, rada dávam rady, poúčam, korigujem, teda snažím sa ich alebo presnejšie chcem ich zmeniť na seba...).
Projekt je plánovaný tak, že pri vchode do galérie boli umiestnené vizážistky, ktoré menili image divákov (tých čo boli ochotní sa zmeniť) make-upom, parochňami, šatstvom, - takže ich menili na môj obraz. Tým pádom sa aj divák stal objektom výstavy.
Narážam aj na image (používam ho ako prostriedok), ale dávam možnosť aj divákom stať sa objektom, výtvarným artefaktom. Možnosť nájsť si umenie v sebe samom. Alebo cítiť sa byť mnou, stotožniť sa s autorom. Takže môj vlastný image, ponúkam ako prostriedok. Vybrala som si spôsob vonkajšej premeny, kvôli tomu že výzor je to, čo si prvé všímame, podľa čoho ľudí zaraďujeme.
|
|
|
|
