Výstava pod názvom Múzy približuje tvorbu Jana a Radima Černého. Tvorbu otca a syna.
Osobnosť a tvorba Jana Černého nie je Nitranom neznáma. Autor tu vyrastal, študoval na Pedagogickej fakulte slovenčinu v kombinácii s výtvarnou výchovou, pracoval v Nitrianskej galérii a vždy sa dokázal presadiť ako invenčná, kreatívna osobnosť vo všetkých oblastiach umeleckého charakteru.
Tvorbu autora charakterizuje postmoderné umenie, ktoré nachádza odozvu v jeho maľbe, monotypiách vyznačujúcich sa návratom k figurálnej maľbe, nadužívaním expresívnych výrazových prostriedkov, reštitúciou archetypálnej symboliky. Z diel vyžaruje vystupňovaná senzibilita až zmyselnosť figurálnych kompozícií aktov, poloaktov. Rukopis autora sa vyznačuje simplicitnou dynamikou kompozície, či už s jedno- alebo s viacfigurálnymi sujetmi, v ktorých demonštruje poetické vzťahy jedinca i dvojíc, v ušľachtilom vzťahu komunikácie citov lásky partnerskej i lásky materinskej.
Druhým námetovým okruhom Černého sú diela inšpirované hudbou. Tóny hudby - huslí, violončela, harfy, orchestra, vníma ako podnecujúce, inšpirujúce, vitalizujúce a očisťujúce človeka prebúdzajúceho sa k jasavej harmónii nielen v hudbe, ale predovšetkým v ľudských vzťahoch.
Tvorba autora stojí v protiklade s geometrickou schematickosťou, ktorú demonštruje oblými, čistými líniami a krivkami postáv, gotizujúcimi tvárami, subtílnosťou postáv, vnášajúcich do artefaktu krehkosť a efemérnosť. Paletu maliara charakterizuje kultivovaná, kontrastná farebnosť, v niektorých dielach až výbušná, ktorá umocňuje celý sujet. Snahou Černého je renesancia závesného obrazu, ktorý sa vytráca a je potláčaný súčasnými výtvarnými smermi videoinštaláciami, performanciou, happeningom či dielami tvorenými v duchu ready madu.
Autor v súčasnosti žije a tvorí v Uherskom Hradišti, kde ako pedagóg pôsobí na gymnáziu. Jan Černý ako prvý v Čechách presadil výtvarnú výchovu ako maturitný predmet. So svojimi študentmi získal prvé miesto v medzinárodnej súťaži konanej v Belgicku v oblasti výtvarného umenia. Všestrannosť autora dokumentuje aj jeho spolupráca na filmoch. Podieľal sa na scénických výpravách k Jakubiskovým filmom Sedím na konári a je mi dobre, Žaby a iné ryby, tiež Nejasná správa o konci sveta.
Tvorbu Jana Černého charakterizuje zrelosť, citová vyváženosť, neustále hľadanie smerujúce k stále väčšej senzibilnej dokonalosti Sic itur ad astra ... Dospeje tam, kam kráča úspechu.
Radim ročník 1980, syn Jana Černého, kráča v šľapajách svojho otca. Genetické danosti a talent má nielen po otcovi, ale v jeho žilách koluje i krv svetovo uznávanej osobnosti - predstaviteľa secesie, významného českého maliara Alfonsa Muchu (1860-1939), ktorý sa radí k Radimovým prastrýkom.
Radim sa narodil v Nitre, gymnaziálne štúdium ukončil však už v Uherskom Hradišti, kam sa v roku 1992 presťahoval s rodičmi. V Brne študoval na Masarykovej univerzite odbor výtvarnávýchova a vizuálna tvorba. Zámerom talentovaného Radima bolo štúdium hudby na Janáčkovej divadelnej akadémii v Brne, avšak zdravotné problémy boli príčinou, pre ktorú sa tohto štúdia vzdal. Hudbu však miluje, sám hrá i dnes na gitaru. Hudba ovplyvňuje i jeho výtvarné práce, predovšetkým grafickú tvorbu, v ktorej využíva experimentálnu a kombinovanú techniku postavenú na báze fantasy biomechaniky. I Radimovu tvorbu od začiatku výtvarnej orientácie inšpirovali maliari postmoderny Peruánec Boris Valejo, Ron Tiner, či Luis Rojo. Mladý autor sa ich nesnaží kopírovať, ale vlastným videním pokračuje a rozvíja individuálne ambície vo svojej tvorbe naviazané na tvorbu spomenutých autorov. Vytvoril si vlastný odtieň fantazijnej maľby, v ktorom sa snaží skĺbiť tento žáner s klasickou kresbou a maľbou, a to v portrétnej tvorbe alebo v aktoch. Radim sa vo svojich monotypiách prikláňa k smeru fantasy art fantazijnému, imaginatívnemu umeniu a k tvorbe jedného z jeho predstaviteľov, Švajčiara H. R. Giger (1940). Figurálne kompozície Radima, napriek jeho mladému veku, sú po obsahovej a formálnej stránke nabité energiou neskrotnej fantázie a obrazotvornosti autora, ktorú vyjadruje kultivovaný, avšak provokujúci maliarsky prejav, posúvajúci sa k individuálnej výtvarnej výpovedi.
PhDr. Marta Hučková
|
|
