 |
|
|
|
|
|
|
|
 |
|
|
|
|
|
|
Tlačová správa:
Pojem
Forbína je v jazyku Voskovca a Wericha predscéna, miesto prerušenia a vystúpenia z deja hranej divadelnej hry, v ktorom môžu dané historické postavy preklenúť storočia a sekvenčne vstúpiť aj do súčasnosti. Text forbíny pritom nie je súčasťou textu hry, preto sú tieto myšlienky ťažko postihnuteľné prípadnou cenzúrou dramatického diela. (Koncom 30. a v 50. rokoch v Československu išlo o nezanedbateľný spôsob politického odporu.)
Táto špecifická javisková forma je metaforou jednej z možných interpretácií vzťahu filmu a videoumenia.
Výstava
Výstava Forbína je prezentáciou umelcov, ktorí sa svojou tvorbou dotýkajú hraníc filmového umenia a videoumenia. V tomto dotyku sa môže prekročiť alebo poprieť dej a zároveň zachovať istá logika jeho súslednosti a zmysel filmového odkazu, teda kontext.
Autori
Diela zúčastnených autorov provokatívne spája prenikanie ich tém, ktoré ústi do nejasnosti vzťahov v rámci diela. Napríklad premenlivá, až surreálna štruktúra Kentridgeovho rozprávania nás natoľko pohltí, že akékoľvek konkrétne uvažovanie sa stane bezpredmetným. Dielo k r buxey a Antona Čierneho je o nenaplnených vzťahoch, kde dochádza a zároveň nedochádza k dotyku alebo spojeniu medzi ľahostajnosťou a nadradenosťou (dominanciou a subdominanciou). k r buxey to vo viacerých svojich dielach odľahčuje hudbou, ale práve touto stratégiou grotesknosť ešte viac naberá bulvárny, kritický charakter. Martin Arnold v konkrétnej pasáži z filmu akoby uvoľňuje okovy protagonistov prostredníctvom sexuality a zároveň ich spútava novými, čím podčiarkuje nemožnosť vyslobodiť sa z existujúcich vzťahov. Zvukové kvílenie popiera životnosť protagonistov, pripomína kolotoče ako radikálnu metaforu raného amerického muzikálu. Napokon u Příhodu dochádza akoby k dokonaniu toho, na čo predošlí narážajú. Penetrácia vzducholode končí jej zničením a kúsok plechu ostal ako pamäť projekčná plocha.
Groteska
Pre výstavu je dôležitý dotyk s grotesknosťou či s groteskou, ktorá prešla v 20. storočí dramatickými zmenami výrazu a významu: od prvotnej formy zábavy cez priebežne zhodnocovaný žáner nemého filmu, pričom nezanedbateľným fenoménom je moment gagu ako zvláštny náprotivok gesta (myšlienkového i formálneho).
Realizácia
Pri realizácii výstavy vzniklo niekoľko ďalších interpretačných uzlov, spôsobených napríklad priestormi prezentovania výstavy 1. stále používaná žilinská železničná stanica, postupne premieňaná na alternatívne kultúrne centrum 2. židovská synagóga v Trnave, ktorá sa spája s najvýznamnejšími projektmi súčasného umenia u nás (súčasná výstava v Synagóge Centre súčasného umenia, ktorá je druhým výstavným priestorom Galérie Jána Koniarka v Trnave) 3. meštiansky renesančný dom, sídlo Štátnej galérie v Banskej Bystrici. Každý z týchto kultových priestorov si interpretáciu výstavy privlastňuje po svojom, jeden v takmer undergroundovom a technickom zmysle, druhý v religióznom géniu loci, ktorý sa ťažko popiera a tretí v solídnosti a pevnosti rámca kamennej inštitúcie s elitným programom.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
