 |
|
|
|
|
|
|
|
 |
|
|
|
|
|
|
|
Názov:
|
Kompresie
|
|
V galérii:
|
NOVA
|
|
Trvanie:
|
7.2. - 3.3.2005
|
|
Vystavujúci:
|
Veronika Rónaiová
|
|
|
Text galérie Nova:
Veronika Rónaiová (1951) je už takmer tri desaťročia stálicou na slovenskej výtvarnej scéne. Dobré základy získala už na Strednej škole umeleckopriemyselnej v ateliéri prof. Rudolfa Filu. V štúdiách pokračovala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave na Oddelení grafiky a knižnej ilustrácie u profesorov O. Dubaya a V. Gažoviča. Pôsobí ako docentka na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej Fakulty Trnavskej univerzity. Venuje sa maľbe, kresbe, grafike a ilustrácii.
V 70. rokoch vrcholili rôzne formy fotorealizmu, ktoré novým spôsobom využívali prienik fotografického média do umeleckej tvorby. Tento spôsob od začiatku zaujal Veroniku Rónaiovú, ktorá sa stala líderkou fotorealizmu na Slovensku. Môžeme si pripomenúť niektoré jej práce z tej doby venované dokumentom z každodenného života: zábery nemocnice, ulice, v kúpeľni, odraz vo výklade. Do pôvodne studeného a neosobného štýlu vniesla Rónaiová prvok zúčastnenosti, ktorý jej umožnil prekonať dokumentárnosť fotorealizmu . Jej obrazy využívali fotografiu ako prostriedok maľby a nie naopak. V jej tvorbe sme svedkami stále nových koncepcií a pritom neodložila fotoaparát a ani sa nezriekla figúry.
Rónaiová vo svojej výtvarnej koncepcii využíva médium kresby. Prostredníctvom nej si v poslednom období spytuje svoje umelecké svedomie. Z nových uhlov pohľadu skúma a analyzuje a nanovo interpretuje to, čo doteraz urobila. Kým v minulosti maľovala olejom na plátno, dnes používa rôzne postupy a procesy, kombinuje a mení médiá, voľne prechádza z jedného do druhého, vkladá do obrazu predmety keď potrebuje akcentovať myšlienku, ako podklad používa čokoľvek, čo vystihuje jej zámer. Jej významovým ťažiskom sa stala kresba. Na nedávnej výstave v Žiline kreslila netradične na steny výstavnej sály. Týmto spôsobom interpretovala vlastné obrazy v Malej retrospektíve. Kresby žili len na výstave a dnes existujú vo fotodokumentácii.
Na súčasnej výstave ďalej dotvára myšlienku z tohto projektu systémom interpretácie troch starších diel zo 70. rokov. Podľa každého diela vytvorila šesť kresieb realizovaných na jednom plátne. Jedna séria podľa maľby, druhá podľa grafiky a tretia podľa ilustrácie. Ich viacnásobným prekreslením na jednu plochu - kompresiou, vznikol znejasnený, sofistikovaný obraz predlohy, v ktorom sa reálne prvky navzájom vyrušili a vznikla vlastne abstraktná kompozícia. Pôvodný obraz je vystavený ako konfrontácia na dešifrovanie kompresie.
Modely k vystaveným obrazom si sama fotografuje a maľuje a kreslí podľa nich. Neznamená to, že sú iba maľované. Aj v obrazoch strieda médiá, nekonvenčne kombinuje kresbu s maľbou. Časť obrazu, napríklad portrét, je kreslený a ostatná časť je maľovaná, alebo naopak. Pri zámenách dochádza k manipulácii s identitou, napríklad v autoportréte. Fotografie zobrazených tém nesníma len autorkin fotoaparát. Takmer v každom obraze je prítomné oko inej kamery, napríklad TV prijímač, alebo odkaz na iný druh aparátu. Obrazovka vrhá do sveta intimity odhalené skrytou kamerou, nazerá ľuďom do súkromia a sleduje ich. Prenikavý pohľad Veroniky Rónaiovej je orientovaný na degradáciu stupnice hodnôt a citlivo vníma často prevrátené sociálne vzťahy v spoločnosti.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
