 |
|
|
|
|
|
|
|
 |
|
|
|
|
|
|
|
Názov:
|
Bratislavský umelecký spolok 1885 - 1945
|
|
V galérii:
|
GMB, Mirbachov palác
|
|
Trvanie:
|
22.4. - 27.8.2006
|
|
|
Zuzana Francová, Želmíra Grajciarová, Marta Herucová
|
|
|
Pressburger Kunstverein Pozsonyi Képzőművészeti Egyesület.
Výstava sa koná v spolupráci s Mestským múzeom v Bratislave a Ústavom dejín umenia SAV pod záštitou primátora hl. mesta SR Bratislavy Andreja Ďurkovského v rámci podujatia Bratislava pre všetkých.
Umenie a kultúra 19. a prvej polovice 20. storočia nadobudli väčšiu príťažlivosť až odstupom času. Odborná umeleckohistorická obec sa snaží vypĺňať medzery, ktoré spôsobil predošlý nezáujem a ideologická závada určitých tém. Jedným z výsledkov týchto snáh bola už výstava o bratislavskej maliarskej rodine Majschovcov v Galérii mesta Bratislavy (Francová Grajciarová 2001).
Ďalším je táto prezentácia šesťdesiatročnej histórie Bratislavského umeleckého spolku, na ktorej sa podieľajú Galéria mesta Bratislavy, Mestské múzeum v Bratislave a Ústav dejín umenia SAV. Na základe niekoľkoročného výskumu sa podarilo zostaviť dejiny spolku. Založil ho prešporský župan gróf Štefan Esterházy. Bol výrazom túžby, aby aj v Prešporku vznikol salón umenia, ktorý by podľa parížskeho vzoru oboznamoval širokú verejnosť s domácimi i zahraničnými umeleckými dielami. Reč je o prvých výstavách na území Slovenska, ktoré boli počas existencie spolku výlučne predajné. Konali sa nepravidelne, v závislosti od finančných a priestorových možností. Spolok nemal vlastný výstavný priestor, nachádzal ho iba v rôznych prenajatých sálach a od roku 1927 v dome architekta Szőnyiho na Kapitulskej ulici. Diela dovážal od talianskych a rakúskych umelcov, neskôr len budapeštianskych. Dejiny spolku obnažili rôzne problémy, s ktorými sa spolok stretol, jeho úspechy a zlyhania, otrasy, ktoré priniesla doba, najmä dve svetové vojny.
Do vzniku Československa bol v meste jediným svojho druhu, potom mu konkurovala Umelecká beseda slovenská a v rámci Slovenska ďalšie dva spolky. Dovtedy typicky prešporský spolok, v ktorom boli zastúpené všetky tu žijúce národnosti (od francúzskej cez taliansku až po slovenskú a chorvátsku), dostal prívlastok nemecko-maďarský inokedy len maďarský, hoci ľudia, ktorí v ňom aktívne účinkovali, boli dlhé roky tí istí.
Podarilo sa doložiť vyše tisíc členov spolku. Boli nimi umelci, profesionálni i amatérski, bratislavskí i mimobratislavskí, medzi nimi tí najvýznamnejší architekti. Oveľa početnejší boli neumelci, pani barónka, kvetinárka, učiteľ tanca, aj rôzne podniky a továrne. Napriek snahe nebolo možné identifikovať každého. Jednou z príčin je, že väčšina starých bratislavských rodín tu už nežije. Zoznam členov spolku je uvedený v publikácii, ktorá vyšla v rámci tejto výstavy.
Výstava má dve časti historickú a umeleckú. Prvá je v Starej radnici a pútavo približuje hlavné osobnosti spolku, ktoré vykonávali funkciu predsedu, tajomníka, riaditeľa výstav a podobne. Druhá je v Mirbachovom paláci. Na prízemí predstavuje vývin spolku prostredníctvom dokumentov, kresieb, grafík a portrétov. Na druhom poschodí dáva možnosť nahliadnuť do umeleckých snáh jednotlivých maliarov a sochárov. Sleduje premeny výtvarného myslenia a estetického vkusu, ktoré sa odohrali (aj) v rámci spolku. Je to v podstate známa cesta od akademizmu cez plenér k moderne, avšak s mnohými menej známymi účastníkmi. Ich tvorba je jednou z odpovedí, akým umením žilo toto mesto. Najprv to boli nesporne portréty a zátišia akademických umelcov, potom ich vystriedalo nadšenie pre prírodu, najmä Dunaj a dunajské ramená. Pre naše dejiny umenia to boli hlavne snahy spolku o presadenie moderného umenia, v ktorých zohrávali dôležitú úlohu pobyty v parížskom prostredí. Spolok ich v skromnej miere podporoval spolu s financovaním štúdia jednotlivých umelcov.
Zo zachovaných diel sa podarilo spätne rekonštruovať iba zlomok niektorých výstav. Mnohé obrazy, ktoré sa tešili najväčšiemu úspechu a boli predané ako prvé, sú nezvestné. Významným kupcom bol magistrát mesta, ktorý prostredníctvom spolku kupoval obrazy pre Mestské múzeum. Priveľké vychádzanie v ústrety potenciálnym zákazníkom dostalo do výstavných siení aj vyšívané vankúše na diván. Aj o tom bol Bratislavský umelecký spolok. Napriek tomu zohral jedinečnú úlohu v kultúrnych dejinách mesta.
Zuzana Francová, Želmíra Grajciarová, Marta Herucová
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
