[ag]

Výstava olejomalieb z ostatného obdobia maliarky Maji Matrkovej odkrýva jej záujem predovšetkým o človeka.Citlivo ohmatáva tento motív z mnohých uhlov, ale nerealizuje ho, ako sa stáva niekedy zvykom iba suchým konštatovaním. Jej záujem je omnoho hlbší. Povrch je prvý dotyk, nasleduje ponor do emočného oceánu subjektu a rozpoznáva v ňom krehký svet siločiar splietajúcich osobnosť. Toto sa stáva ústredným spojivom jej obrazov. Autoportrét predstavuje najintímnejšiu výpoveď. Zachytáva zložitosť pocitov, ktoré človek má, uvedomuje si ich a delí na reprodukovatelné a tie, ktoré nikto nikdy nesmie vedieť. Matrkovej Bábiky predstavujú portrétovanie pocitu. Symetricky situovaná kompozícia s minimom okolitého sveta reprezentuje stotožnenie sa ženy so sebou. A odhaľuje divákovi aj jej zasnenosť, ktorou napĺňa obraz pokojom. Hľadanie paralely medzi vonkajším a vnútorným je prirodzeným vyústením snáh autorky. Maľby s motívom spodného prádla sa stali pokračovaním skúmania ženského sveta. Cítiť pod ním telo, no ono samo sarozplynulo do prostredia a ostalo len to čo ho definuje – makke oblecenie. Intimita ženy v tomto prípade nie je prehliadkou najnovšej módy, ale vnútorný dialóg o zraniteľnosti. Aktuálne sa Maja Matrková sústreďuje na portrét. Porcelánová bledá tvár - sklenený pohľad, jemná mimika naznačuje krehkosť, ktorú v sebe človek nosí. Cyklus obrazov Deti v meste ešte podčiarkujú túto skutočnosť a otvárajú otázku ako dlho si ju deti v dnešnej ultimatívnej dobe dokážu udržať. Z formálnej stránky je zaujímavá štetcová skladba, ktorá sa dostáva od expresívnejšieho rukopisu k jemným polohám, no expresivita sa nestráca, len dostáva iné kontúry.