Ján Havrila predstavuje z veľkej časti svoju najnovšiu tvorbu, ktorá vznikla v priebehu posledného roka, keď sa opäť vrátil k maľovaniu obrazov. Tomuto obdobiu predchádzali roky prác na monumentálnych realizáciách vitráží pre sakrálne objekty. Výstava je teda i overením schopnosti vrátiť sa po rokoch k milovanej maľbe. Znovu poznávať, prežívať, preciťovať, analyzovať, syntetizovať maľovať.
Výstava je zároveň prierezom Havrilovho komorného maliarskeho diela, dokumentom jeho tvorivého rozpätia, vývoja aj sledu jednotlivých tvorivých etáp, a poukazuje na previazanosť súčasnej a staršej tvorby.
Havrilova tvorba sa rozvíja už viac ako štyri desaťročia (Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave absolvoval v roku 1963). V začiatkoch jeho umeleckého rozbehu boli ešte badateľné vplyvy školy a afinita k dielu obľúbených profesorov Jána Mudrocha a Petra Matejku, v priebehu 60. rokov sa J. Havrila pripojil k veľkému prúdu experimentátorstva vo vzťahoch formy, farby, priestoru, kompozície, aby si na začiatku 70. rokov našiel a ustálil svoj vlastný výraz v príklone k figurácii.
Výstavná kolekcia predstavuje časť komornej tvorby autora, ktorá sa voľne člení na základné tematické okruhy: obrazy so športovou tematikou, otázky vzťahu človeka a spoločnosti, oblasť citovej sféry jednotlivca a jeho vzťahových relácií.
Čo je pre súčasnú tvorbu tohto umelca spoločné, je dominancia kresby vo výstavbe obrazu, kultivovaný a jemný maliarsky prejav, citlivá farebná harmónia tlmených farieb, splývavý rukopis.
Výstava nezachytáva celý komplex Havrilovej tvorby ani v časovom rozmere, ani v celkovej šírke tvorivého záberu. Ide tu o pohľad do jeho najnovšej maliarskej tvorby s previazaním na predošlé obdobia. Aj v súčasnej maľbe sa vracia k svojim témam, farebnej orchestrácii i spôsobu kompozície. Na osvedčenej báze figurálnej maľby hľadá možnosti preklenutia mnohoročnej pauzy v komornej tvorbe, opiera sa o svoje bohaté maliarske skúsenosti. Na význame nadobúda úloha kresby v jeho dielach často ju zvýrazňuje, farebné plochy kontúruje čiernou, ustupuje maliarske modelovanie objemov. Dôležitý je kontrast, silueta, expresívne pôsobenie diela. Iná vetva jeho tvorby, vznikajúca súčasne s novou figuratívnou maľbou, signalizuje potrebu vyjadrenia sa aj alternatívnym nefiguratívnym spôsobom. Jeho geometrické abstraktné kompozície, skladby redukovaných farieb, plôch a línií, pramenia snáď práve z geometrickej skladobnosti vitráží, ktoré dlhé roky realizoval. Avšak nielen z nich určite tu zužitkoval i roky práce textilného návrhára, svoj vzťah k strojárskej exaktnosti a cit pre vyváženosť kompozície. Celkom iste tu zohrala úlohu vôľa a odvaha k experimentu, radosť z objavovania a z hry, túžba skúsiť to aj inak, aktualizovať svoj maliarsky názor.
Výstava je súčasťou rozsiahlych aktivít IV. Medzinárodného festivalu kultúry nepočujúcich sv. F. Saleského v Nitre.
PhDr. Karol Maliňák
|
|
