Z tlačovej správy SNG:
Výstava Mýtus Juraj Jánošík je súčasťou výstavného projektu Slovenský mýtus.
Expozícia, ktorú pripravila Katarína Čierna, sa zameriava na jednu z najvýraznejších tém slovenského folklóru zbojníctvo a chce návštevníkovi predstaviť výber z výtvarných diel vyobrazujúcich ľudového hrdinu, Juraja Jánošíka. Prostredníctvom obrazov, sôch a iných umeleckých artefaktov od školených aj neškolených autorov reflektuje výstava utváranie tohto zidealizovaného mýtu, od 18. storočia až dodnes.
Najväčší rozmach výtvarného umenia s Jánošíkom a jeho družinou hôrnych chlapcov ako ústrednými postavami môžeme sledovať v prvej polovici 19. storočia, keď vznikalo väčšie množstvo ľudových malieb na skle. Neskôr prešli Jánošík a jeho družina z ľudového výtvarného prejavu a folklóru do slovenského výtvarného umenia, literatúry, divadla, opery, a muzikálu a filmu.
V prvej polovici 20. storočia prebúdza jánošíkovskú tematiku generácia zakladateľov moderného maliarstva (Janko Alexy, M.A, Bazovský, Mikuláš Galanda, Martin Benka, Ľudovít Fulla), ktorej slúžila ako formotvorný základ pri hľadaní možností využiť dedičstvo ľudového výtvarného prejavu pre slovenskú modernu. Ako impulz k hľadaniu národne špecifického prejavu. Jánošíkovská legenda sa prejavuje v modernej podobe i v grafike, ktorá preniká ku koreňom slovenského drevorezu práve prostredníctvom tradičnej zbojníckej témy (Ernest Zmeták, Alojz Klimo, Róbert Dúbravec, Viliam Chmel, Vincent Hložník a iní.)
Postmodernou umeleckou interpretáciou hrdinu Jánošíka sa vyznačuje kolekcia diel z roku 1985, vytvorených slovenskými výtvarníkmi ako pocta 500. repríze inscenácie Jááánošííík z dielne Radošinského naivného divadla (Milan Adamčiak, Milan Bočkay, Klára Bočkayová, Laco Čarný, Michal Kern, Rudo Sikora, Juraj Meliš, Ľuba Lauffová, Marián Mudroch, Vladimír Popovič, Jana Želibská). Kolekcia svojou hravosťou, humornou nadsázkou i minimalizáciou výrazových prostriedkov, podobne ako inscenácia Stana Štepku, odmýtizovala legendárneho hrdinu.
|
|
